TIENE
Máte nejaký problém? Neviete, čo s vašim hnevom, sebahodnotou, chorobou, s problémom vo vzťahu, alebo s negatívnou okolnosťou, ktorá ovplyvňuje váš život?
Každý z nás sme už v detstve zažili nejaký druh odmietnutia a zranenia a zobrali sme to osobne. Zranilo nás to a uvrhlo do nedôvery v seba, neprijatia seba. Tento „náklad“ si vlečieme so sebou aj v dospelosti, len sme ho dobre hlboko zastrčili a teraz vystrkuje „rožky“.
Tým, že sa z nášho života vytratili prechodové rituály, ktoré pomáhali ustáť životné zmeny (smrť, narodenie, dospievanie, prvá menštruácia, striedanie ročných období a ženských cyklov, aj také maličkosti ako vítanie dňa a na noci, vďačnosť za pekný deň, za priateľstvo, jedlo, ale aj uctiť si svoj smútok za stratou blízkeho…), zažívame šoky a traumy pri akýchkoľvek zmenách a ani si to neuvedomujeme.
Väčšina z nás sme sa naučili, hlavne v situáciách keď zažívame rôzne nepríjemné pocity ako napr. strach, bolesť, sklamanie chrániť sa pred týmito pocitmi a ich prežívaním. Chránime sa pred nimi tým, že sa od nich rôznymi spôsobmi odpájame. Je to naša stratégia z detstva. Je to vlastne stratégia a problém celej našej spoločnosti, odsúvať na bok to čo sa nám nepáči, čomu nerozumieme a s čím si nevieme rady. Stratégia neprijatia a odporu vytvára vojny, v prvom rade vojny v nás samých.
Čím usilovnejšie bojujeme proti negatívnym veciam v našom živote, vyhýbame sa im a kladieme odpor, tým to len posilňujeme a vytvárame v sebe napätie, konflikt a nesúlad. A tým, že sme sa odpojili od niektorých našich častí – neprijali ich, môžeme sa cítiť neúplní, nešťastní, stratení, uväznení v nejakom probléme.
Máte pocit, že vás vaše problémy naháňajú ako vaše tiene? Áno sú to naše tiene! Švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung opísal našu temnú stránku, ktorá sa nám môže vynárať v snoch, alebo zrkadliť/premietať na druhých ako „tieň“. Tiene popisuje ako tie časti z nás, ktoré naša vedomá myseľ považuje za neakceptovateľné. Tieň je nejaká potlačená časť z nás, ktorej sme sa zriekli, pochovali ju, oddelili sa od nej.
Pokiaľ sa nejakej skúsenosti bránime, pretrváva a zasekne sa pod hladinou vedomia – v podvedomí. Vyplavuje sa v podobe „neriešiteľných“ problémov, akoby sme sa v nich nepochopiteľne točili dokola, znova a znova. Pritom tá skúsenosť len čaká, kým jej umožníme aby naplnila svoj cyklus, aby sme ju dokončili.
VNÚTORNÝ KONFLIKT
Vnútorný konflikt je, keď je niečo v rozpore s tým, čo by som chcela a s tým ako to v skutočnosti je. Alebo ak sa vo mne bije niekoľko protichodných presvedčení a zámerov naraz.
Napríklad: Chcem mať úprimný vzťah s mužom, ktorý so mnou flirtuje, ale zistila som, že je zadaný a nič nenasvedčuje tomu, že by sa súčasného vzťahu chcel vzdať. Mám konflikt, lebo chcem dve protichodné veci a ani jednej sa neviem vzdať. Chcem mať úprimný vzťah, ale chcem ho z mužom ktorý je zadaný hrá so mnou hry. Ten konflikt mi chce o mne niečo povedať a mojou úlohou je preskúmať to. Preskúmať napr. v tomto prípade prečo neustále v mojom živote priťahujem mužov, s ktorými nemôžem byť? (Je to len príklad).
Ďalší príklad: Chcem mať viac voľného času, ale nie som ochotná vzdať sa pozerania televízie a pobytu na sociálnych sieťach, pritom viem, že tam denne strávim spolu aj 4 hodiny.
Príklad: Cítim sa nespokojná, pod tlakom, vystresovaná, potrebujem si oddýchnuť, cítim, že potrebujem v mojom živote niečo zmeniť, ale milujem večierky a neviem si ich odoprieť, lebo nechcem byť sama. Na večierku sa potom cítim unavená, smutná, nervózna, podráždená, tak to zapíjam alkoholom a nudnými rozhovormi s ľuďmi ktorý ma ale rozčuľujú. Keď prídem domov, mám pocit, že som premrhala večer, ale zároveň viem že so svojimi nepríjemnými pocitmi nechcem byť sama. Tie pocity ma, ale počkajú. Človek s ktorým by som mala mať „večierok“ a viesť s ním rozhovory nie je nik iný ako ja.
Pocity potrebujú byť prežité, ak sa im bránime, vytvárajú v našom systéme aj v tele bloky. Z toho sú tie pochybnosti a strachy. (Z konfliktov a strachov vznikajú vojny v nás a následne v spoločnosti).
SPOLOČENSKÉ PRIJATIE, ALEBO SEBAPRIJATIE
Keď cítime v sebe pochybnosti, znamená to, že si v niečom neveríme. Hľadať ale prijatie z vonka, spoločenské prijatie, na základe našich výkonov a statusu, materiálnych vecí je veľmi vyčerpávajúce. Vždy sa budeme naháňať za niečím, čo je „viac“, lebo to čo získame nás nenaplní, nevyživí. Pretože sme v konflikte – v rozpore s tým, čo nás naučili potrebovať (rodina, spoločnosť) a tým, čo skutočne potrebuje naša duša. Nedôverujeme si, lebo niekde vo vnútri cítime, že nežijeme svoju vnútornú pravdu. Tým, že preskúmame to, čo skutočne potrebujeme, vzdáme úctu svojim pocitom, tomu čo je v nás, nájdeme cestu k sebe, k sebaprijatiu.
Prežitky a pocity majú byť prežívané, snažia sa nám povedať, že niektoré z našich potrieb nie sú naplnené. Ak ich prijmeme a venujeme im svoju pozornosť bez odporu, zlý zážitok nami prejde a vytratí sa. Preto k nim potrebujeme obrátiť svoju pozornosť a venovať im starostlivosť ako malému dieťaťu, aby sme sa uvoľnili a pochopili ich posolstvo. Aby sme sa dokázali pohnúť z miesta a urobiť zmenu.
PRIJATIE ZNAMENÁ…
Prijatie ale neznamená, že musíme súhlasiť s niečím, čo je z nášho uhla pohľadu „nesprávne“. Prijatie znamená, že len začneme akceptovať niečo, čo sme doteraz odmietali. Prijatie znamená ochotu prebádať to, čo nás v našom živote omína, čo nám vadí, čomu sme sa bránili a od čoho sme sa dištancovali, odpojili. Aby sme lepšie pochopili seba. Pokiaľ do veci nevstúpime, nemôžeme z nej ani vyjsť.
ŽIVOT JE CYKLUS A PREMENA
Keď preskúmame v sebe miesta ktoré nás desia (traumy, zranenia, bolesti, potlačené emócie), naučíme sa ich prežiť a uvoľniť. Tak umožníme každej skúsenosti, pocitu bolesti, problému, aby dokončili svoj vývojový cyklus. Lebo život je cyklus, premena, pohyb. Ak je niečo strnulé, je tam blok, ktorý len čaká na uvoľnenie.
Naše odhodlanie prekonať odpor a čeliť potlačeným prežitkom sú kľúčom k tomu, čo nám stojí v ceste. Je to cesta von z bolesti, návrat k sebe, k slobode a k celistvosti. Je to cesta k zmiereniu so sebou, s Vesmírom v sebe a s Vesmírom okolo nás. Prijatie je spôsob ako povedať životu „Áno“ a dovoliť si zmenu.
Naše vnútorné zranenia nás môžu blokovať a zrážať k zemi a pôsobiť v našom „systéme“ ako jed. Pred tieňom neujdeme, je to akoby náš vnútorný démon. Ak si ale na neho posvietime, zmizne. Ak k negatívnej skúsenosti/problému pristúpime citlivo, prijmeme ju a vedome sa do nej ponoríme, zistíme, že ukrýva v sebe pre nás vzácnu medicínu… východisko a zmierenie. Prežitok dokončí svoj vývojový cyklus, zmizne a premení sa na niečo užitočné.
Ako na to? Napríklad na mojom seminári Prijatie, kde vás naučím aj 5 krokovú metódu, ktorá vám pomôže uvoľniť vaše problémy. VIAC TU
Alebo na konzultáciách so mnou – VIAC TU