Viac ako dvadsať rokov sa venujem profesionálne herectvu a moderovaniu. Vždy, keď vidím ľudí hovoriť s vášňou o ich koníčku, práci alebo produkte, predstavujem si, aké by bolo úžasné vidieť ich hovoriť v médiách, či na internete. Odjakživa ma baví pomáhať mojim inšpiratívnym kamarátom postaviť sa za seba,nebáť sa hovoriť pred kamerou a ponúknuť svoje hodnoty do sveta. Preto som vytvorila praktický návod s krokmi a radami, ako natočiť jednotlivé typy videí. Moja metóda je pre každého, rúca zaužívané mýty o tom, čo sa pred kamerou má a čo nie, pomôže vám uvoľniť sa, predať sa, zvládnuť trému a prezentovať sa pred kamerou svojím videom. To všetko nájdete v mojich dvoch e-bookoch.

Slávka Halčáková

Môj príbeh

Som mama, herečka, moderátorka, lovkyňa vízií, tvorkyňa prírodných esencií a vôní, autorka e-bookov Nebojte sa hovoriť pred kamerou a Ako hovoriť pred kamerou a natáčať videá. Som hlas, ktorým hovorím a prepožičiavam ho aj iným. Hľadám nové cesty, aby som podporovala a inšpirovala druhých. So zvedavá vesmírna bádateľka.

Vytvorila som zážitkové semináre, napríklad na tému odkrývania talentov. Milujem bylinky a vône, pre seba a kamarátov vyrábam liečivé esencie - parfumy. Mám citlivý čuch na ľudí a na všetko naokolo, niekedy vidím veci, ktoré ostatní nechcú vidieť.

Vyštudovala som VŠMU, odbor herectvo, ktorému sa profesionálne venujem popri moderovaniu viac ako dvadsať rokov. Hrala som takmer vo všetkých bratislavských divadlách, vo filmoch, v inscenáciách, seriáloch, dabujem, moderujem, píšem.

Mohli ste ma vidieť hrať v Slovenskom národnom divadle Mášu v Čechovových Troch sestrách alebo Annu Kareninovú v rovnomennej hre, v paródii na šoubiznis Čakanie na Gotta v divadle GuNaGu, v Mikve v divadle Aréna a v mnohých iných hrách.

Vďaka televízii Markíza som sa na Slovensku stala známou ako moderátorka hitparády Deka v TV Markíza. Niekoľkokrát som moderovala slávnostné udeľovanie najprestížnejšieho divadelného ocenenia Divadelné dosky. Film Modré z neba mi priniesol prvú veľkú filmovú rolu.

Môj hlas môžete počuť už niekoľko rokov ako hlavnú hrdinku, doktorku Brennanovú, v seriáli Kosti. Vo Fun rádiu a v rádiu B1 som mala svoje relácie a tam vznikla aj moja, maďarská „mystička Rebecca“.

Vyzerá to všetko ideálne, ale moje prvé vystúpenie pred kamerou dopadlo tak, že od trémy sa mi na ústach spravil veľký herpes. Poznám pocit trápnosti, všeličo som pokazila. Častokrát som ušla z castingov, pretože som nedokázala zvládnuť svoj strach.

Mám široký záber a zaujíma ma veľa vecí, ale bála som sa realizovať naplno svoje koníčky, aby som nestratila kariéru herečky. Zistila som, že je to blbosť, človek môže mať niekoľko talentov a ak má odvahu, dokáže ich skĺbiť a v každom období vytvoriť niečo hodnotné.

Nikdy by som sa ale nikam neposunula bez mojich chýb, omylov a pocitov totálnej nepatričnosti na javisku, bez príšernej trémy a slepých uličiek a strachov.

Po prijatí na vysokú školu som dostala veľké príležitosti, napríklad rolu Čechovovej Čajky v Národnom divadle, hodili ma do vody a musela som plávať, aj keď som ešte nevedela ako.

Postupne som si hľadala svoju cestu, ako zvládať trému, ako sa uvoľniť pred kamerou, pred vystúpením, ako pracovať s textom a hovoreným slovom a ako v tom celom nestratiť seba. Trvalo mi dlho, kým som sa naučila postaviť sa sama za seba a pochváliť sa, stále sa to učím. Vyrastala som v dobe, keď sebaocenenie bol prejav akejsi neskromnosti a inakosť sa necenila. Povedať o sebe: som dobrá, bol takmer hriech a vytŕčať z radu sa nepatrilo.

Pochopila som, že potrebujem rásť ako človek. Nachádzala som metódy a témy, ktoré mi pomáhali, a preto som ich chcela posúvať aj medzi ostatných. Tak som s kamarátkami vymyslela a produkovala festival zdravia, tvorivosti a poznania Svetlo Zeme, ktorý som aj moderovala.

Túžila som vytvárať niečo svoje, vyjadrovať sa aj za seba. Od môjho detského sna, napísať si a hrať vo vlastnom predstavení, až po jeho naplnenie prešlo možno aj 25 rokov. Sny sa plnia, keď máte odvahu ich realizovať.

Napriek bolesti z rozvodu s mojím prvým manželom, alebo možno vďaka nej, som si napísala predstavenie Esencia divokej ženy, ktoré som hrala v divadle Štúdio L+S a režírovala som ho so scenáristkou Soňou Borušovičovou Karvayovou.

Prvýkrát v živote som sa postavila za svoje dielo, za seba, nielen ako herečka, ale aj ako tvorca a producent. Prezentovala som svoj projekt, svoje videnie sveta aj pred médiami, kamerami a bála som sa, či to ustojím, ako budem prijatá. Ustála som to. Moja odvaha mi priniesla nové príležitosti, pracovné aj životné.

Keď ale lietate privysoko, vesmír vám na vyváženie zákonite ukáže aj opačný pól. Ďalšia operácia kolena ma vyradila na pol roka z práce. Transplantovali mi predný skrížený väz. Aby som to nejako zvládla, strieľala som s vlastnoručne vyrobeným lukom a odcestovala na Maltu učiť sa angličtinu. Dva dni po príchode domov moja mama náhle odišla na druhý breh.

Pochopila som, že v našej krehkosti a zraniteľnosti je veľká sila, ktorá nás nechce zabiť, derie sa z nás preto, aby sme ju zúročili a zanechali stopu.

Keď som o pár rokov rodila našu dcéru, už to nebola moja rola, bola som to ja, portál medzi dvoma svetmi, rodila som novú seba. Bol to mystický zážitok blízky orgazmu aj smrti. Vrátil mi údiv nad zázrakmi života.

Byť mamou mi prinieslo ďalší rozmer, je to niečo špeciálne. Napriek tomu som ale dlho mala pocit, že zrazu stojím na mieste. Chcela som byť dobrá mama a túžila som sa aj realizovať. Mala som veľa nápadov aj ponuky znovu hrať, ale nedokázala som to všetko spojiť. Nechcela som ešte od Jasmínky odchádzať.

V určitom momente som pochopila, že potrebujem prijať svoju nedokonalosť, pustiť sa do vecí inak a upustiť trochu zo svojho perfekcionizmu. Inšpirovaná mojím mužom som zistila, že na internete sa môžem realizovať tak, aby som neodsúvala naše dieťa. Natočili sme si pre zábavu vtipné videá, ktoré aj zavesil na youtube. Mali viac než slušnú sledovanosť. Moja kreativita nespala. Tak som si vynovila svoju stránku www.slavkahalcakova.sk. Trvalo mi štyri roky, kým som sa rozhýbala.

 

e-book Ako hovoriť pred kamerou a natáčať videá

V tom čase si môj muž Miloslav Ježo začal plniť sny a našiel slobodu v online podnikaní. Svoje praktické skúsenosti spísal v booku: Návod na zarábanie cez Amazon  a chcel sa posunúť a robiť videá.

Dostávala som od neho množstvo otázok typu: ako sa nebáť hovoriť pred kamerou, ako byť prirodzený, ako autenticky odovzdať ľuďom to, v čom je človek dobrý.

Jeho základná otázka znela: ako sa postaviť pred kameru a natáčať videá? Prirodzene, bez kŕču a bez idiotského pocitu, že toto je to, na čo určite nie je stavaný.

Miloš si však veľmi dobre uvedomoval, že internet je fenomén dnešnej doby a videá, ktoré na ňom zdieľate, vás môžu vystreliť do sveta.

Chcela som Milošovi pomôcť, lebo som presvedčená, že to s trochou pomoci môže zvládnuť každý. K jeho otázkam pribudli ďalšie od kamarátok, online podnikateliek a podnety, aby som už pre nich konečne niečo vytvorila a postrčila ich. Prijala som to ako novú výzvu. Tak som začala spisovať praktické postupy a rady. Z tohto experimentu vznikol e-book Ako hovoriť pred kamerou a natáčať videá. Je to praktický sprievodca pre tých, ktorí potrebujú konkrétne kroky k tomu, ako natočiť jednotlivé typy videí.

Internet je síce plný teoretických rád, ako sa prezentovať pred kamerou, čo robiť s rukami, nohami, kam sa pozerať, ako sa usmievať. Zistila som, že tu chýbajú reálne rady z praxe od človeka, ktorý v tom vie chodiť a má to vyskúšané na tisíc spôsobov. Pretože postaviť sa pred kameru a hovoriť, nie je ani tak o technických pravidlách, ani o talente, ale o tom, ako to zvládnuť ľudsky, vedieť sa v sebe orientovať. To je tá východisková pozícia, z ktorej je užitočné odvíjať zručnosti pred kamerou. Preto som napísala ešte jeden motivačný e-book Nebojte sa hovoriť pred kamerou.

Aborigéni veria, že človek má v živote niekoľko talentov a majú k tomu rituál. Keď niekto z kmeňa objaví svoj nový talent, príde na to, v čom je dobrý a čomu sa bude venovať, vyberie si vhodné meno, ktoré s týmto talentom rezonuje. Oslava, na ktorú zvolá ostatných, je uznaním jeho jedinečnosti a daru do života.

Pozývam vás na svoju oslavu, ktorá môže byť aj vašou.

Volám sa Slávka. Koreňom mena Sláva je „slovo“. Pochopila som význam svojho slovanského mena. Je to žiara, svetlo. Mojím poslaním je byť tým svetlom a odkrývať, osvetľovať talenty, svoje aj tie vaše. Mám o tom hovoriť a pomáhať vám hovoriť. Mám privádzať k slovu tých, ktorí majú čo povedať, ktorí sú Svetlom Zeme.

 

Sú kmene, ktoré veria, že čas plynie preto, aby mal každý možnosť stať sa lepším a múdrejším, a aby mohol lepšie vyjadriť svoje bytie.

Vyjadrujme sa, tvorme! Keď budeme hovoriť od srdca, ľudia nás budú počúvať.

Slávka Halčáková

 

(Autori fotografií: Michaela Misha Paľová, Ctibor Bachratý, Cagalove)