Na čapované nedá dopustiť

článok uverejnený v týždenníku Šarm (4/2018)

V priemere vyprodukuje človek za rok vyše 300 kíl zbytočného odpadu. Sú však ľudia, ktorí za rok vynesú jednu zaváraninovú fľašu smetí! Im sa snaží priblížiť aj herečka Slávka Halčáková (43).

Herečke na čistú domácnosť stačí ocot a sóda bikarbóna. Mydlá si vyrába vlastné, na nákupe s igelitkou by ste Slávku Halčákovú určite nestretli a jednu plastovú nádobu využije až päťdesiatkrát. Prezradila nám, ako to robí a poradila kopu tipov. „Bea Johnson, priekopníčka bezodpadového životného štýlu, za rok vyprodukuje toľko odpadu, že sa zmestí do zaváraninovej fľaše. Tiež som sa okrem separácie začala zaoberať aj minimalizovaním odpadu. Zatiaľ som iba na začiatku, ale nezačala som tým, že by som v zápale všetko z plastu povyhadzovala. Postupne sa snažíme prípravky domíňať, niečo darujem a učíme sa odbúravať naučené stereotypy a nekupovať nepotrebné veci. Ale priznám sa, ešte kúpim domov aj nejakú hlúposť,“ vraví herečka.

Každý z nás vyhodí kilo odpadu denne!

Separovanie a minimalizovanie odpadu je pre mnohých stále iba módny výstrelok. No z reálnych štatistík mrazí. „Na Slovensku sa vyprodukuje takmer dva milióny ton komunálneho odpadu ročne. Na jednu osobu je to približne tristopäťdesiatdeväť kilogramov, teda každý z nás vyhodí kilo odpadu denne. To sú strašné čísla. Ja sa za „svojich“ tristošesťdesiat kíl za rok cítim zodpovedná, preto má pre mňa zmysel, keď to pre začiatok za každého člena našej rodiny zredukujeme aspoň na polovicu,“ hovorí Slávka. Krúti hlavou aj nad faktom, že iba dvanásť percent odpadu sa u nás vytriedi, a preto Slovensku právom v rámci Európskej únie patria posledné priečky. Slávka svoj boj so zbytočným odpadom začala triedením vlastných krémov v kúpeľni aj fľašiek so šampónmi a čistiacimi prostriedkami. Zistila, že mať na každý kút iný prostriedok je plytvanie.

„Používala som síce eko prostriedky, ale bolo ich príliš veľa a aj obalov. Teraz fungujem prioritne na čapovanom octe a sóde bikarbóne,“ hovorí.

Takto začala

  • Všetky čistiace prostriedky chodíme čapovať – do práčky aj umývačky riadu. Nádoby z gélov na pranie som nevyhodila. Nechávam si do nich čapovať. Jednu plastovú fľašu alebo nádobu takto môžete použiť aj päťdesiatkrát.
  • Ako leštidlo používame ocot, tablety do umývačky máme zatiaľ v biodegradovateľných obaloch. Na bielenie a čistenie škvŕn čapujeme puer – perkarbonát sodný – praciu sódu, má dezinfekčný a bieliaci účinok, odstraňuje aj vodný kameň mydlo, pleseň.
  • Na pranie čapujeme prací gél z mydlových orechov a ja si tam ešte pridávam svoje vonné silice. Aviváž mám zatiaľ ešte zo svojich šialených zásob, ekologickú, ale ten obal nie je úplne v pohode.
  • Ocot čapujeme vo veľkom do sklenených fliaš a používam ho už roky ako moja mama na všetko od čistenia chladničky cez dezinfekciu sanity až po čistenie škvŕn od fixiek. Riedim si ho vodou a pridávam čajovníkovú, mätovú a citrónovú silicu. Sú antibakteriálne a dezinfekčné a všetko, čo čistím touto zmesou, potom pekne vonia. Ocot po chvíli vyprchá a ostane vôňa silíc.

V Bratislave je viac možností čapovania: napr. Mydlinka, Dobrožrúti, Slnečnica. V Trenčíne u svokry chodím do obchodíka Bezobalis, odtiaľ mám rôzne bezobalové vychytávky a výborné rady od nadšených majiteľov. Funguje to jednoducho, prídete s vlastnými nádobami a načapujete si, čo potrebujete. Poradia vám.

Móda

Dnešný trend a najmä sociálne siete celebrít nám podsúvajú, že kopy oblečenia za horibilné sumy je to, čo nám dá ten správny spoločenský status. Slávka Halčáková sa tiež rada pekne oblieka, ale butiky často nevymetá. Má jeden, kam rada chodí. „Aj oblečenie sa snažím nakupovať s rozumom, pretože z toho sú tiež haldy odpadu a chemikáliami zafarbené rieky a spodné vody. So sesternicou a sestrou si napríklad vymieňame oblečenie, nielen detské, ale aj dospelácke. Naša dcéra takmer nemá značkové veci. Jasmínke vôbec nevadí, že nosí veci po sesterniciach, väčšinou sú to takmer nové veci, ktoré sa maminám stratili v skriniach. Teší sa, že je to oblečenie od niekoho, koho má rada, vec s príbehom blízkeho človeka. Samozrejme, má aj nové veci a ja si tiež kúpim, ale určite už nie v takom množstve ako kedysi. Aj keď priznávam, v tejto oblasti mi to ide najslabšie. Môj muž by o tom vedel rozprávať,“ hovorí s úsmevom.

Kozmetika vlastnej výroby

  • Telový gél si vyrábam z kastilského mydla podľa Bey Johnson. Nastrúham ho, namočím do studenej prevarenej vody a po niekoľkých hodinách rozmixujem na gél. Pridávam ešte vonné silice 3 až 6 kvapiek, z toho 2 kvapky čajovníkovej silice ako konzervant. Táto voňavá alchýmia je môj koníček. Na ruky používame teraz tuhé prírodné mydlo. Môj muž s dcérou absolvovali kurz na výrobu mydiel a teraz študuje, ako si vyrobiť svoje prírodné mydlo celé. Ja som u nás doma za tú vonnú zložku, takže im miešam vonné silice a oni dvaja sú za tú technicko-alchymickú zložku.
  • Pri redukcii kozmetiky som prišla na to, že nepotrebujem 6 rôznych krémov. Takže teraz sa mi uvoľnilo miesto v kúpeľni. Nedávno na bylinkovom kurze sme sa naučili vyrábať krémy a mastičky, miešať oleje na telo, aj pleťovú vodu.
  • Moja redukcia odpadu sa týka aj najintímnejšej hygieny. Používam menštruačný kalíšok a striedam ho s vložkami z biobavlny bez chemikálií a bez parfumov.
  • Zubné kefky používame drevené alebo z kompostovateľného materiálu.
  • Aj oleje na telo si čapujem do sklenených nádobiek, ktoré som používala. Nechala som si fľaštičky, ktoré sa mi páčili a používam ich aj ďalej.
  • Nakupujem s vlastnými vrecúškami, taškami, košíkom. Na trhu so zeleninou ma už všetci poznajú a sú veľmi zlatí. To, ako sme sa posunuli, vidím vtedy, keď ide nakupovať môj muž a nezoberie si z domu vlastné tašky. Je neuveriteľné, koľko mikroténových vrecúšok prinesie z bežného menšieho nákupu. Ale dnes mu bezobalové nakupovanie pripomenie aj dcéra. Na tomto je jasné, že začať od seba má veľký zmysel. On zasa dáva pozor, aby sme neplytvali potravinami, je v tom zodpovednejší ako ja.

Jedlo a obaly na desiate

Slávka chodí „čapovať“ aj cestoviny, obilniny, strukoviny, ryžu. „Nielen v Bratislave, ale aj mimo hlavného mesta je kopu obchodov, kde sa dajú potraviny kúpiť bez obalov. Samozrejme, aj tak nie všetci majú možnosť takto nakupovať, ale nekupovať do plastov aspoň základné veci, to môžeme všetci,“ myslí si Slávka. Desiatu balím dcére do špeciálnej utierky, ktorá je len potiahnutá voskom. Dá sa vyrobiť aj doma, potrebujete na to utierku, alebo nejakú bavlnenú látku, včelí plást a žehličku. Návod nájdete na internete, ale v bezobalových obchodoch si tento obal môžete kúpiť tiež. Ak sa zamaže od nátierky, alebo tam ostanú omrvinky, poutieram ho vlhkou hubkou a nechám vysušiť. Po roku sa môže obnoviť rovnakým postupom. Tento obal ešte zabalím do látkovej desiatovej taštičky, aby sa nepoškodil,“ vysvetľuje herečka. Olej z domácnosti zbierajú do špeciálnej nádoby a potom odnesú na recykláciu. Dcéra túži po vlastnom kompostéri s dážďovkami. Zatiaľ využívajú koše na bioodpad.

Základ je sóda a ocot

„V domácnosti používam často sódu bikarbónu a ocot. Aj do umývačky, do práčky. Napríklad minule sa nám rozliala fixka na bielu látku. Bola z toho obrovská zelená škvrna, bola som z toho nešťastná, ale skúsila som na to dať ocot a krásne sa to vyčistilo. Ešte som to dala oprať do práčky s puerom a bolo to bez fľaku,“ pochvaľuje si. Je to jeden z trikov, ktorý našla v knihe od Bey Johnson.

Hračky – najväčší problém

Slávka Halčáková sa na redukciu nepodstatných vecí vybrala aj do detskej izby. Zistila, že tam to ide najťažšie. Aj hračiek majú veľa zdedených a triedia ich. Jasmínkinou slabosťou sú však plyšáky. „Tie mi prekážajú najviac, pretože sa na nich zachytáva všetok prach, špina, tie nám, žiaľ, vždy niekto v dobrom kúpil. Budeme na tom ešte pracovať, aby sme aj toto postupne redukovali,“ sľubuje s úsmevom.